In: Filozofia, vol. 74, no. 8
Martin Muránsky
Detaily:
Rok, strany: 2019, 593 - 607
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
zdravotne znevýhodnení ľudia - dva normatívne ideály slobody - vlastnícke právo - ľudská dôstojnosť - praktická autonómia - Tugenhat, E.
Typ článku: State / Original articles
Typ dokumentu: časopis / Journal
O článku:
Cieľom príspevku je argumentačne založené vysvetlenie normatívne ambivalentného prepojenia tzv. občianskych ľudských práv zo sociálnymi a ekonomickým právami na príklade ľudí so zdravotným znevýhodnením. Príspevok najprv vychádza z poukazu na dva vzájomne si konkurujúce ideály slobody v agende ľudských práv, pričom tieto dva významy ambivalentného pojmu „slobody“ autor ozrejmuje poukazom na jeho negáciu: kým pre libertiánsky normatívny ideál je jedinou podobou „neslobody“ osobné prinútenie/krádež ako narušenie práva vlastníctva tak, ako ho výstižne charakterizuje otec neoliberalizmu F. W: Hayek, v demokratickom uchopení „neslobody“ sa jej význam rozširuje o nedostatok verejných kapacít nadobudnúť schopnosti na samostatné živobytie, ako aj príležitosti ich uplatniť. Tu sa význam „slobody“ opiera o výklad egalitárnej „dôstojnosti“ tak, ako ho po prvý raz sformuloval Kant. Vychádzajúc z tohto normatívneho ideálu ho štúdia ďalej rozširuje o Tugendhatov koncept „praktickej „autonómie“ ako sociálne nadobudnutej schopnosti a príležitosti viest samostatný život, ktorej opakom je závislosť na neosobnej, štruktúrne danej ekonomickej neslobody. To, čo „praktická autonómia“ v prípade ľudí so zdravotným postihnutím predpokladá ako solidarizujúce prerozdeľovanie verejných zdrojov a príležitostí na „pomoci k svojpomoci“, a čo tematizuje ak nedeliteľnú súčasť občianskych a sociálno-ekonomických práv, sa javí v perspektíve libertariánskeho práva na individuálne vlastníctvo vynútenou „krádežou“ zo strany štátu. Osud agendy ľudských práv a demokracie vôbec tak závisí od riešiteľnosti fundamentálneho konfliktu medzi právom vlastniť a právom na dôstojný život.
The aim of the paper is to explain the normative ambivalent interconnection between civil rights and economic rights based on the example of people with disabilities. The article starts with the reference to two competing ideals of freedom in the human rights agenda, and the two meanings of the lack of free- dom: while the libertarian normative ideal of lack of freedom means coercion by man (F. W. Hayek), the egalitarian liberal understanding of unfreedom is extended to the lack of public capacity to acquire the personal ability to lead autonomous life and to the lack of opportunities to put these abilities into practice. In this case the original meaning of freedom is based on the interpretation of egalitarian dignity as formulated by Kant for the first time. Based on this normative ideal, the study further extends it to Tugendhatʼs concept of practical autonomy as a socially acquired ability and opportunity to lead an independent life, in the contrast to the one-sided dependency on impersonal, structurally given conditions of life. What practical autonomy in the case of disabled persons demonstrates, is the connection between practical autonomy, human dignity and equal rights, which implies redistribution of public resources for help to self-help. This redistribution does not seem to be in conflict with the rest of human rights, with the serious exception of the right of property. The fate of the human rights agenda, democracy generally, depends on the resolvability of the fundamental conflict between the right of property and the right to live in dignity.
Ako citovať:
ISO 690:
Muránsky, M. 2019. Liberalizmus, občianske práva a ekonomická nesloboda (k tugendhatovej koncepcii ľudských práv v kontexte ľudí so zdravotným znevýhodnením). In Filozofia, vol. 74, no.8, pp. 593-607. 0046-385X. DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2019.74.8.1
APA:
Muránsky, M. (2019). Liberalizmus, občianske práva a ekonomická nesloboda (k tugendhatovej koncepcii ľudských práv v kontexte ľudí so zdravotným znevýhodnením). Filozofia, 74(8), 593-607. 0046-385X. DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2019.74.8.1
O vydaní:
Vydavateľ: Filozofický ústav SAV / Institute of Phillosophy, Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovakia
Publikované: 24. 10. 2019