The practical syllogism of the customary type, “desire, belief /∴ action”, which we may also formulate as “WI (q), BI (p→q) /∴ p”, is the main topic of the following discussions. This syllogism is not valid, viewed at the level of rigid, symbolic logic. That is the initial claim made in this article (§2). Kant may save us from this dead end (§1); but his logic of the imperative is never always provided for our ordinary lives (§3.1). Contrasting the two, (...) Kant’s logic and the customary syllogism, we look into where the invalidity of the latter resides in: individuality of the belief (§1.4), a fallacy of affirming the consequent (§2.1), propositional attitudes (§2.3), irrationality (§3.2), concretely. Although the validity is finally given up, we find another dimension of understanding in the formulation of utilitarianism; this point has been passed over by former thinkers (§4). Before jumping to this conclusion, we look through the landscape of their discussions as well, especially those held under the name of Humeanism. Readers who wonder how this article relates to the main stream of modern debates are recommended to see those parts (§3.3-3.4) first. (shrink)

Nietzscheho myšlienka večného návratu toho istého nadobúda nový rozmer zvlášť po publikovaní štúdie P. S. Loeba, v ktorej sa usiluje preukázať časovú identitu večného návratu toho istého. Po viac ako storočí konsenzu v tom, že predmetná myšlienka myšlienok, ako ju charakterizoval samotný Nietzsche, je nekoherentná a logicky nesúvislá, sa vytvára priestor pre rozšírenú výmenu názorov, lebo k jej akceptovaniu – alebo zavrhnutiu – je potrebný ešte aj výskum možností jej overenie skúsenosťou. Loeb v predmetnej štúdii predkladá svoj koncept skúsenosti večného (...) návratu toho istého, s ktorým nesúhlasím. Do diskusie predkladám návrh, v ktorom rozlišujem medzi všeobecne overiteľnou skúsenosťou a skúsenosťou základnej epochálnej nálady (naladenosti), pričom touto diferenciou sa snažím poukázať, že každá epocha je generovaná prekognitívnym povedomím takej alebo onakej podoby pojmu večnosti. Následne formulujem otázku singulárnej skúsenosti okamihu, ktorá nevyplýva z otázky všeobecnej skúsenosti okamihu ako predelu času v jeho pohybe z minulosti do budúcnosti a ktorá je so všeobecnou skúsenosťou neporovnateľná. (shrink)

Vzhľadom na potrebu zabezpečovať vyvážený socioekonomický rozvoj a uspokojovať potreby obyvateľov Zeme bez toho, aby pritom bolo ohrozované uspokojovanie potrieb budúcich generácií, je zdôvodnená potreba transformácie ekonomiky na udržateľnú. Na základe teoretickej analýzy vedeckých štúdií a ďalších literárnych zdrojov je v štúdii zdôvodnené, že udržateľná ekonomika predstavuje odklon od neoklasickej paradigmy a spája sa s holistickou paradigmou, novou globálnou rozvojovou paradigmou – paradigmou trvalo udržateľného rozvoja. Potvrdením smerovania k udržateľnej ekonomike je vznik nových trendov ekonomického myslenia, nových ekonomických modelov a (...) tiež niektorých nových ekonomických iniciatív. (shrink)