Štúdia sa zameriava na psychologické a didaktické metódy použité v Platónovom dialógu Menón. S využitím metódy dramatického čítania dialógu autor analyzuje dve kľúčové časti sokratovskej pedagogiky: negatívnu (aporetickú) charakterizovanú elenchom s cieľom nájsť a eliminovať chybné predpoklady, a pozitívnu (euporetickú), ktorej cieľom je pomôcť študentovi nájsť nové riešenia a prostredníctvom argumentácie ho priviesť k lepšiemu porozumeniu problému. V závere autor uvádza, že hlavným cieľom dialógu Menón je ukázať rozdiel medzi „sofistickým“ a „sókratovským“ spôsobom učenia. Zatiaľ čo prvý spočíva v memorovaní (...) autoritatívnych názorov a poznatkov učiteľa, sókratovský je založený na spoločnom hľadaní lepších argumentov. Takáto metóda vedie k lepšiemu porozumeniu v oboch významoch tohto slova – v sociálnom (schopnosť sebaovládania a spolupráce), ako aj poznávacom (schopnosť chápať veci v súvislostiach a otvorenosť k ďalšiemu skúmaniu). (shrink)

This article reconsiders the significance of Theognis’ verses quoted in Plato’s Meno by examining the proposed dilemma in the Theognidea. Firstly, the structure of the dialogue, location of verses, and the dilemma itself are briefly discussed. The article then analyses Theognis’ ‘eugenic’ and ‘didactic’ positions, and suggests that there is no contradiction in the verses from the Theognidea quoted in the Meno, and that Plato was aware of this. The article finally concludes that the pictures of Socrates in Meno and (...) Theognis in the Theognidea are alike in four important aspects: both are sôphrôn, both are personal exponents of dikê by virtue of their life, both are moral heroes striving for the improvement of others, and the result of their efforts has a tragic undertone. By drawing attention to tensions within the Theognidea, Plato may also draw readers’ attention to parallels between Theognis and Socrates as teachers. (shrink)

The aim of this article is to show a social role of friendship (filia) in Classical Greece and to discover why, as Aristotle thinks, is filia the greatest good for the polis. The author bases his analysis on a comparison between Plato’s dialogue Lysis and Aristotle’s Politics (namely the book 1 and book 3). He distinguishes four types of filia, and shows the social role played by each one of them: the love of parents to children, the friendship between teenage (...) boys of the same age, the love of elder men to boys, and the friendship between free adult citizens. (shrink)

The aim of the article is to show that epimeleia heautou – one of the key issues of ancient Greek philosophy – can be found in a tradition which is older than the Socratic one. First, the author outlines modern paradigmatic interpretations of the history of philosophy and tries to offer an alternative interpretation based on Hellenistic tradition influenced by Socrates. Then he explores the texts of archaic lyrics – the elegies of Theognis of Megara. Resulting from the analysis of (...) the problem of Theognis’ seal, and the parallels between Theognis and archaic lawgivers is the author’s conviction, that the Theognidean poetry as a whole represents a coherent socio-political discourse based on the care of the polis. In conclusion the author traces three basic Socratic issues in Theognidean poetry: political action, pedagogy, and love between a men and a boy. (shrink)

Štúdia sa zameriava na psychologické a didaktické metódy použité v Platónovom dialógu Menón. S využitím metódy dramatického čítania dialógu autor analyzuje dve kľúčové časti sokratovskej pedagogiky: negatívnu (aporetickú) charakterizovanú elenchom s cieľom nájsť a eliminovať chybné predpoklady, a pozitívnu (euporetickú), ktorej cieľom je pomôcť študentovi nájsť nové riešenia a prostredníctvom argumentácie ho priviesť k lepšiemu porozumeniu problému. V závere autor uvádza, že hlavným cieľom dialógu Menón je ukázať rozdiel medzi „sofistickým“ a „sókratovským“ spôsobom učenia. Zatiaľ čo prvý spočíva v memorovaní (...) autoritatívnych názorov a poznatkov učiteľa, sókratovský je založený na spoločnom hľadaní lepších argumentov. Takáto metóda vedie k lepšiemu porozumeniu v oboch významoch tohto slova – v sociálnom (schopnosť sebaovládania a spolupráce), ako aj poznávacom (schopnosť chápať veci v súvislostiach a otvorenosť k ďalšiemu skúmaniu). (shrink)

Prvými svedkami a neraz aj intelektuálnymi generátormi procesov, ktoré viedli k ustanoveniu sociálno-politických štruktúr klasických gréckych poleis, sú archaickí ly­rici. Medzi najstarších patrí spartský Tyrtaios (1. pol. 7. st. p. n. l.), ktorý vo svojej elégii (zl. 12) ustanovuje za vrcholnú zdatnosť thúridos alké (zúrivú chrabrosť, rázny odpor). Toto slovné spojenie nachádzame už u Homéra, ktorý ním pomenúva jednu z bojov­níckych aretai. Naším cieľom bude komplexne analyzovať 12. zlomok, preskúmať použitie tohto slovného spojenia u oboch básnikov a odhaliť nový kontext, (...) do ktorého ho zasadzuje Tyrtaios. Pokúsime sa tak postihnúť jeden z počiatkov „nového racionálno-politického poriadku“ a ukázať spôsob, akým lyrika transformuje staré epické hodnoty na nové politické. (shrink)