V nasledujúcom príspevku sa snažíme zdôvodniť vyčlenenie troch typov procesov v pozorovanom vesmíre - procesov slabo, stredne a silne usmernených, a to na základe rôznej miery autonómnosti ich štruktúrnych prvkov a rôznej miery či intenzity zákonov, ktorými sú usmerňované alebo riadené. Individuálne a konkrétne procesy sú tak v podstate totožné s individuálnymi a konkrétnymi systémami, cez ktoré, v ktorých a prostredníctvom ktorých sa úplne realizujú, disponujúc tak vždy a všade vlastným substanciálnym obsahom. Na tomto základe potom vyčleňujeme slabo usmernené procesy (...) v neživej prírode s málo vyčlenenými alebo autonómnymi štruktúrnymi prvkami, stredne usmernené procesy živej prírody s oveľa väčšími, vyčlenenejšími a autonómnejšími štruktúrnymi prvkami vo forme živých buniek a postupne rastúcich a zdokonaľujúcich sa organizmov a tried organizmov a nakoniec silne usmernené procesy tzv. sociálnej prírody alebo ľudskej spoločnosti, pozostávajúcej z ľudí ako svojich základných alebo štruktúrnych prvkov a tiež z nimi generovaného technického a/lebo civilizačného "obalu", ktoré sú podobne ako živé procesy a systémy usmerňované a riadené čoraz väčším počtom pre nich špecifických vedeckých zákonov, princípov alebo "pravidiel". (shrink)

V prvej časti príspevku s názvom Čas sa najprv na základe známeho textu Aurélia Augustína Vyznania vymedzujú hlavné problémy spojené s určovaním času, jeho reálnosťou, pretržitosťou, merateľnosťou atď. V druhej časti s názvom Veľký tresk sa uvádzajú rôzne vymedzenia tejto veľmi špecifickej udalosti, ktorá by mala byť počiatkom všetkého, čo skúmame a čím žijeme; najprv tie tradičné, kedy sa veľký tresk chápe ako explodujúca singularita a biela diera, a potom aj tie novšie, kedy prestáva byť absolútnym počiatkom vesmíru a stáva (...) sa opakujúcim fyzikálnym javom alebo procesom. Napokon v tretej časti s názvom Čas a veľký tresk sa v rámci diskusie o vhodnosti prezentistickej či eternalistickej (dynamickej či statickej) koncepcie času dáva veľký tresk do vzťahu s hypotetickým globálnym časom nášho vesmíru a zároveň sa ukazuje, že celá polemika medzi zástancami prezentistickej a eternalistickej koncepcie času je de facto založená na bežnej chybe - na nerozlišovaní medzi ontologickým a sémantickým realizmom. (shrink)

V prvej asti tohto prspevku diskutujem o hlavnch mylienkach Coenenovej et al. tdie (2009) o udskom zdokonaovan, ktor bola nedvno vypracovan pre Eurpsky parlament, v druhej asti definujem udsk podstatu a prirodzenos ako tak, zdrazujc, e udsk podstata nie je biologick, ale socilno-kultrna, a udsk prirodzenos nielen bio-psycho-socio-kultrna, ale sasne aj fyziklna, chemick a geologick. V tretej asti nakoniec vemi strune opisujem podmienky, za ktorch bude naa udsk alebo socilna forma pohybu hmoty definitvne vystriedan dokonalejou a "morlnejou" nadsocilnou formou pohybu.

J. Šmajs’ concept of evolutionary ontology has attracted much attention in recent years especially in Czech and Slovak academic circles, yet it remains, as some of its proponents claim, undervalued in Britain and the US. Even in the Czech Republic and Slovakia, there are, in addition to its strong supporters, several authors who almost a priori reject the concept, pointing to several questionable, contradictory or even mutually exclusive or self-refuting arguments. In this paper, mainly based on a comprehensive analysis of (...) the first part of Šmajs’ book, Evoluční ontologie kultury a problém podnikání [Evolutionary Ontology of Culture and The Issues Of Business], we attempt to demonstrate that the opponents of Šmajs’ concept are closer to the truth, since the concept, we believe, is just another variation on the extreme escalation of philosophical naturalism. (shrink)