The paper offers an analysis of Plato’s conception of the care of the self in his Gorgias. There are two components of the self-care: self-knowledge and self-control. The first part deals with self-knowledge. The second part asks the question, wether there can be a fixed model of the individual soul’s order. The third part of the paper deals with Plato’s conception of self-control. The last part is concerned with the problem of a self-control training.

Platónov Sókratés v záverečnom príhovore pred hlasovaním o svojej vine či nevine sudcom pripomína, že má rodinu, ktorá zahŕňa dospievajúceho syna a dvoch malých chlapcov. Pritom odkazuje na verše z Homérovej Odyssey, aby poukázal na skutočnosť, že sa nenarodil „ani z duba ani zo skaly“ (34d). Cieľom článku bude analyzovať a interpretovať zmysel uvedenej citácie v rámci Sókratovej argumentácie. V prvej časti sa autor sústredí na komparáciu Homérovho verša s jeho podobou v Platónovej Apológii. V druhej časti bude skúmať, akú (...) stratégiu Sókratés sledoval tým, keď sa odvolal na uvedený verš. V záverečnej časti sa zameria na otázku, z akého dôvodu Platónov Sókratés cituje Homéra napriek svojmu predchádzajúcemu vyhláseniu, že básnici nedisponujú múdrosťou. (shrink)

Many scholars suggest that one of the main differences between Xenophon’s and Plato’s portrayals of Socrates is in their emphases on the self-control the self-knowledge respectively. The aim of the paper is to examine the role the self-knowledge plays in Xenophon’s Memorabilia. In its first part Xenophon’s conception of the self-knowledge is analysed. Then it tries to answer the question whether the self-knowledge requires any preconditions. The last part is focused on the possible obstacles precluding the self-knowledge.