Tieteelliseen tutkimukseen osallistuu nykyään muitakin kuin tutkijoita. Paikallisyhteisöjen edustajat, kokemusasiantuntijat tai vaikkapa taiteilijat saattavat tehdä yhteistyötä tutkijoiden kanssa. Yhdessä he etsivät kattavampaa ymmärrystä käytännön ongelmista ja entistä toimivampia ratkaisuja niihin. Tällainen tutkimus on liki vääjäämättä arvolatautunutta, mutta tulosten pitäisi kuitenkin olla objektiivisia. Miten tämä onnistuu? Tarjoan kysymykseen tieteenfilosofisen vastausehdotuksen.

[The title in English: "Genealogy as Historical Ontology: On Foucault's Relationship to Nietzsche and Hermeneutics."] Foucault’n genealogiaa voidaan luonnehtia olemistamme konstituoivien valta–tieto-verkostojen määrittämien käytäntöjen historiallisen polveutumisen analyysiksi. Kysyn artikkelissani, miten Foucault’n genealogia määrittyy suhteessa Friedrich Nietzschen (1844–1900) ajatteluun ja hermeneuttiseen käsitykseen tulkinnasta. Tähän vastatakseni aloitan tarkastelemalla genealogian perusteita suhteessa Nietzschen perintöön, ja tässä yhteydessä nostan esiin myös ”perinteisen” historiankirjoituksen kritiikin. Tämän jälkeen käsittelen genealogian suhdetta tulkinnan teemaan, jolloin suhde Martin Heideggerin (1889–1976) jälkeiseen hermeneuttiseen tieteenfilosofiaan nousee keskeiseen asemaan. Samalla täsmentyy (...) genealoginen käsitys historiantutkimuksen luonteesta. Tavoitteenani on siis muotoilla sellainen Nietzscheen ja hermeneutiikkaan suhteutettu tulkinta genealogiasta, jossa toisinaan hajanaisilta vaikuttavat teemat ainakin suurimmaksi osaksi löytäisivät paikkansa. Tätä kautta avautuu myös myöhäisen Foucault’n ajatus genealogiasta filosofian ja historiantutkimuksen välimaastossa sijaitsevana ”historiallisena ontologiana”. (shrink)

Public sector institutions are increasingly investing resources in data collection and data analytics to provide better public services at lower cost, to anticipate demand for services, to identify high-risk groups, and to develop targeted interventions. Prior research has shown that the media shape understanding of the possibilities of technology and creates related expectations. In this article we explore how artificial intelligence and emerging data-driven technologies are made familiar and by whose voices they are talked about in the media. Empirically, we (...) explore communication materials and media coverage from the joint AI experiment between the City of Espoo and Tieto Corporation in 2017–18. In this experiment, Tieto Corporation combined customer data from the City of Espoo’s social and health care and early childhood education from 2002–2016 and analysed this data using artificial intelligence methods. Theoretically, we draw on the tradition of the social construction of technology and especially its branch that focuses on the domestication of technologies. The results show that the means of narration used by the media – repetition and highlighting the voice of the representatives of the institutional actors involved in the AI experiment – strengthen the agency and interests of the parties involved as well as their visibility in the media, while reducing the space for possible critical discussion. We argue that this way, AI is made familiar and acceptable to citizens and in public services in Finland. (shrink)

Akým druhom činnosti filozofia je, aký má zmysel, aké otázky si má klásť, a akým spôsobom ich má uchopiť? Mojím cieľom v článku nie je priamo odpovedať na tieto otázky, na ktoré nie je žiadna jednoduchá odpoveď. Chcem skôr kriticky preskúmať stále populárne poňatie filozofie: filozofia ako skúmanie usilujúce o pravdu či poznanie pravdy. O výroky v tomto duchu nie je vo filozofickej tradícii núdza. Otázka znie: hovoria nám tieto metafory niečo podstatné o filozofii?

Filosofisia tutkielmia sisältää Leibnizin tärkeimmät metafyysiset teokset ja lisäksi varsin laajan valikoiman lyhyitä kirjoituksia monilta hänen filosofiansa aloilta: logiikkaa, tieto-oppia, etiikkaa, oikeusfilosofiaa, fysiikkaa, matematiikkaa ja eri uskontokuntien uskontunnustusten yhteensovittamisesta. Tutkielman lisäksi mukana on osia kirjeenvaihdosta Antoine Arnauld’n kanssa ja koko kuuluisa kirjeenvaihto Samuel Clarken kanssa. Teos sisältää myös johdannon sekä selitysosan, jotka avaavat nykylukijalle tämän monipuolisen filosofian ajattelua. A collection of Leibniz writings translated to Finnish with introduction and notes.

Predkladaná štúdia analyzuje, porovnáva a hodnotí koncept evolučnej ontológie Josefa Šmajsa a etiku sociálnych dôsledkov Vasila Gluchmana. Na jednej strane sa zameriava na určité podobnosti, ktoré tieto dve teórie spájajú, na druhej strane identifikuje odlišnosti, a to najmä v kontexte environmentálnej etiky. Obidve koncepcie vznikali ako originálne teórie približne v rovnakom období v dvoch susediacich krajinách, pričom sú stále veľmi inšpiratívne, otvorené kritike a pomerne reflektované filozoficko-etickou obcou.

ABOUT WEAK AND STRONG EMPIRICAL NECCESSITY. CATEGORICAL, DISPOSITIONAL PROPERTIES AND LAWS OF NATURE Pohľady na empirickú nevyhnutnosť možno rozdeliť do dvoch skupín: teórie slabej nevyhnutnosti a teórie silnej nevyhnutnosti. Do prvej teórie patria koncepcie, ktoré uvažujú svet zložený z pasívnych vlastností, akými sú kategorické vlastnosti. Za zmeny vo svete sú zodpovedné zákony prírody, ktoré sa od možného sveta k svetu líšia, a preto aj prejavy týchto vlastností sú odlišné. Druhú teóriu, teóriu silnej nevyhnutnosti, zastávajú filozofi, ktorí predpokladajú existenciu silovo aktívnych (...) vlastností, dispozícií. Práve tieto sú zodpovedné za zmeny vo svete, a vo všetkých možných svetoch sa prejavujú nevyhnutne rovnako. Autor argumentuje v prospech existencie dispozičných vlastností a tvrdí, že dispozičný výklad sveta netrpí modálnymi absurdnosťami, ktorými trpia teórie slabej nevyhnutnosti. Hoci aj dispozičné teórie majú svoje problémy a hlavne mysterióznosti, ktoré môžu viesť až do metafyziky dispozičných monád. Kľúčové slová: dispozičné vlastnosti, kategorické vlastnosti, modality, nevyhnutnosť, zákony prírody. (shrink)

ABOUT WEAK AND STRONG EMPIRICAL NECCESSITY. CATEGORICAL, DISPOSITIONAL PROPERTIES AND LAWS OF NATURE Pohľady na empirickú nevyhnutnosť možno rozdeliť do dvoch skupín: teórie slabej nevyhnutnosti a teórie silnej nevyhnutnosti. Do prvej teórie patria koncepcie, ktoré uvažujú svet zložený z pasívnych vlastností, akými sú kategorické vlastnosti. Za zmeny vo svete sú zodpovedné zákony prírody, ktoré sa od možného sveta k svetu líšia, a preto aj prejavy týchto vlastností sú odlišné. Druhú teóriu, teóriu silnej nevyhnutnosti, zastávajú filozofi, ktorí predpokladajú existenciu silovo aktívnych (...) vlastností, dispozícií. Práve tieto sú zodpovedné za zmeny vo svete, a vo všetkých možných svetoch sa prejavujú nevyhnutne rovnako. Autor argumentuje v prospech existencie dispozičných vlastností a tvrdí, že dispozičný výklad sveta netrpí modálnymi absurdnosťami, ktorými trpia teórie slabej nevyhnutnosti. Hoci aj dispozičné teórie majú svoje problémy a hlavne mysterióznosti, ktoré môžu viesť až do metafyziky dispozičných monád. Kľúčové slová: dispozičné vlastnosti, kategorické vlastnosti, modality, nevyhnutnosť, zákony prírody. (shrink)

Štúdia analyzuje povahu etických otázok inherentných sociálnej práci a na vybraných problémoch ukazuje, ako a pre?o tieto etické otázky vznikajú. Zameriava sa na tri ústredné otázky, pod ktoré možno subsumova? vä?šinu etických problémov. Po prvé, pre?o dodržiava? morálne normy, aké dôvody máme preto, aby sme prijali morálku za rámec svojho konania? Po druhé, akým spôsobom majú by? distribuované zdroje a formy dobra? Po tretie, ktoré ?iny sú považované za hodnotné, dobré a žiaduce? Autorka obhajuje ideu, že na rozdiel od (...) iných profesií, definovanie cie?a, predmetu sociálnej práce a jej samotný výkon, tým, že pracuje s vylú?enými diskriminovanými a marginalizovanými skupinami je úzko previazaný na morálne a politické hodnoty. (shrink)

Predkladaná štúdia analyzuje, porovnáva a hodnotí koncept evolučnej ontológie Josefa Šmajsa a etiku sociálnych dôsledkov Vasila Gluchmana. Na jednej strane sa zameriava na určité podobnosti, ktoré tieto dve teórie spájajú, na druhej strane identifikuje odlišnosti, a to najmä v kontexte environmentálnej etiky. Obidve koncepcie vznikali ako originálne teórie približne v rovnakom období v dvoch susediacich krajinách, pričom sú stále veľmi inšpiratívne, otvorené kritike a pomerne reflektované filozoficko-etickou obcou.

"Syntaktika sa obmedzuje výlučně na skúmanie samotných výrazov ... Sémantika sa sústreďuje najmä na skúmanie vzťahov medzi jazykovými výrazmi a predmetmi, na ktoré sa tieto výrazy vzťahujú a na tie vlastnosti a vzťahy výrazov, ktoré súvisja a ich vzťahmi k týmto predmetom." (P. Cmorej: Úvod do logickej syntaxe a sémantiky, IRIS, Bratislava, 2001, s. 19.).

Aristotelova koncepcia definície v Druhých analytikách nepredstavuje len zásadný komponent dokazovacej vedy, ale v rôznych podobách je tiež zosobnená v spisoch jednotlivých vied a významným spôsobom ovplyvňuje podobu jeho filozofických a vedeckých skúmaní. I keď je systematickému výkladu spôsobov definovania venovaná celá druhá kniha tohto spisu, plné vyjasnenie účelu definícií sa ukáže až v širšom kontexte Aristotelovho modelu vedy. Cieľom štúdie je systematická interpretácia konceptu definície a predstavenie dvoch hlavných postupov definovania na podklade metódy vedeckého skúmania v spisoch Organonu.Podobu definície (...) do značnej miery utvára povaha objektov, ktoré vstupujú do vedeckého skúmania. V prvom rade je nutné zabezpečiť definície elementárnych objektov a vlastností, ktoré konštituujú predmet vedy. V tomto význame vystupujú definície ako jeden z bezprostredných počiatkov vedeckého sylogizmu. Postavenie takzvaných bezprostredných definícií je o to význačnejšie, že ich úlohou nie je len fixovať významy elementárnych pojmov vedeckého jazyka. Aristotelova metodológia vedy je vystavaná na esencialistických základoch a definície tak majú za úlohu zachycovať všetky nutné vlastnosti popisovaného druhu objektov, pričom zároveň z výmeru vylúčia tie vlastnosti, ktoré sú pre neho náhodné. Z toho nasleduje, že jednému druhu nutne náleží len jedna úplná a adekvátna definícia, čo vedcovi umožňuje vytvoriť spoľahlivý základ pre dokazovaciu fázu skúmania zaistením pravdivých premís, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom popisujú svoj objekt.Na opačnom konci procesu vedeckého skúmania stoja sylogistické definície. Na rozdiel od prvého typu objektu definície, ich predmety sú komplexné a esencia nie je zjavná. Nakoľko cieľom definície je práve zobrazenie esencie, Aristoteles používa dôkaz ako nástroj jej zobrazenia. V tomto kontexte uvádza príklady prírodných fenoménov zatmenia a hromu, ktorých príčina je od nich odlišná, čo vytvára potrebu tohto špecifického postupu ich uchopenia. Na podklade Aristotelovho výkladu, štúdia analyzuje tieto dva typy definovania ako integrálnu súčasť vedeckej metódy a prirodzený dôsledok potreby adekvátneho postihnutia esencie predmetu skúmania. (shrink)

Posudok si pokladá Otázku: Je ruská armáda moderná? a v prostredí vojny odohrávajúcej sa na Ukrajine v roku 2022 analyzuje tri témy, ktoré poskytujú odpoveď. Prvou témou, ktorú analyzujeme, sú konvenčné sily: venujeme sa skúmaniu slabých aj silných stránok ruského letectva, námorníctva a pozemných síl. Aby sme dokázali vykresliť obraz ich schopností, určujeme si dva protipóly, s ktorými ich porovnávame: americkú a ukrajinskú armádu. Druhou hlavnou témou je informačný sektor, kde skúmame využitie informačných technológií a umelej inteligencie vo vojne. Tretím (...) aspektom je ekonomická stránka vojny, kde opisujeme zdroje financovania ruskej armády, obchody prebiehajúce vo vojenskom sektore, ale aj dopady opatrení spojené s konfliktom na Ukrajine: sankcie, zákaz využívania SWIFT systému a podobne. Tieto tri faktory boli zvolené na základe definície hybridnej vojny uvedenej v texte článku, ktorá sa na území Ukrajiny už od anexie Krymu v roku 2014 odohráva. Práca sa zameriava až na udalosti od 24. februára 2022. (shrink)

Kirja-arvio: Malin Grahn-Wilder : Skeptisismi: Epäilyn ja etsimisen filosofia. Gaudeamus, Helsinki 2016. 453 sivua. Mitä on tieto ja kellä sitä on? Voimmeko tietää miten asiat todella ovat? Voimmeko ylipäätään tietää mitään? Malin Grahn-Wilderin toimittama teos Skeptisismi on kattava läpileikkaus skeptisismin historiasta antiikin juuriltaan aina nykyajan keskusteluihin saakka. Samalla se sisältää ensimmäistä kertaa suomeksi käännettynä useammankin filosofian historialle ehdottoman olennaisen kirjoituksen.